13.5.2017 na Spiaci mních Kamenica s Klubom prešovských turistov. Ten slávny valal je v našom kraji, mnohokrát ho prechádzame smerom na sever a späť a zdá sa nám že ho poznáme. No naša výprava do neho a jeho okolia v deň 100-ročnice fatimských zjavení a 300-ročnice Márie Terézie mala svoje veľké kúzlo. Zaslúžili sa o to veliteľka výpravy Marika Vavreková a veľký milovník a znalec tohto kraja Jožko Krajňák. Ako keby to národ cítil, lebo nás bolo 80 turistov, medzi nimi aj niekoľko Košičanov, preto k dispozícii boli dva autobusy, ktoré sa okolo 8.45 zastavili na Kamenickom kopci, kde bolo prvé zoznámenie sa s týmto okolím. Za krásnych tónov vody z tunajšieho vytekajúce prameňa Jožko sa ujal odborného slova a upozornil nás hneď na začiatku na mimoriadne zaujímavú okolnosť – práve ten kopec je hranicou medzi povodím Baltského a Čierneho mora. Všetko čo odtiaľ tečie na sever v rámci sakrálnej geografie patrí k už spomínanému Pobaltiu, na juh smerujúce potoky, riečky a rieky patria do Čiernomoria. Má to obrovský duchovný a etnografický význam a som veľmi rád, že Jožko obrátil našu pozornosť na uvedený údaj. Celý jeho ďalší výklad pokračoval v naznačenom smere, teda porozprával nám o tunajšej prírode ako o mieste, ktoré bolo plné duchovného života aj v ďalekej minulosti. Naši predkovia konali na tomto mieste mnohé obrady, ktoré mali pre nich veľký význam, v podstate dávnoveki ľudia tým vyjadrovali svoje hlboké presvedčenie o veľmi tesnom prepojení človeka a prírody. V tomto smere boli jednoznačne vyspelejší, ako dnešná generácia. Veď zem považovali za naozajstnú matku a tak sa aj k nej správali hlavne prostredníctvom obradov. Samotný Spiaci mních poskytuje ďalšie možnosti pre hlbšie spoznanie toho útvaru. Mnohí z nás asi nevedeli, že v jeho útrobách sú 3 jaskyne – Perúnová, Káblová a Lonová. Tá posledná má najpoetickejší názov a viacerí sme sa s umeleckým vzrušením pozerali na jej lonové zákutia. Má až 47 metrov a raz asi urobíme výpravu až do jej vnútra. To bude zážitok! Spiaci mních má však podobných útvarov, či výtvorov viacej. Jožko nás priviedol k niektorým celkom blízko a videli sme tvary, ktoré v TV ukazujú až po polnoci. A to nielen ženské. Ženy fotili, trošku sa hanbím, ale nikto mňa nevidí, najmä pipikov. Podobných scen na tom mníchovi je viacej, snáď by ho bolo treba premenovať na chlapiska-obriska. Na konci správy sú ďalšie údaje, ktoré som dostal od Jožka.
Ďalšie naše putovanie viedlo po nádherných sýtozelených lúkach s originálne značkovanou trasou, o ktorúsa zaslúžili miestne ovečky. Je to nádherný pohľad po našich chotároch, keď v ňom sa pasú ovečky.Človeku by sa zažiadalo nejakú bačovskú zatiahnuť. Aj také úvahy nás sprevádzali, kým celá skupina prišla pod Sokoliu skalu. Hore na ňu sa dá aj nedá – orlia rodinka je práve pred svojim rozmnožením, takže rešpektujeme populačný rast aj v prírode. Smerom hore po zelenej by sa dalo ísť na slávny Minčol, nás však lákal Kamenický hrad a aj preto sme urobili otočku na juh. Cestou na hrad aj z neho sa nám ponúkol pohľad na ďalšie ovčie stádo, to však už bolo veľmi moderné, lebo ovečky sa pásli do taktu modernej hudby. Asi sa tu využíva známa skúsenosť z jedného českého filmu. Hrad sa už zďaleka vypínal na veľkom kopci, nad ktorým boli husté čierne mraky. Marika a Jožko mali v ten deň spoľahlivú dohodu s hornými vrstvami a tak sa dalo vyjsť až na vrch. Na hrade sú obrysy dvoch palácov, miestni sa stále snažia hradné objekty rekonštruovať a o tom sa píše aj v knihe, ktorú nám jedna pani – jej autorka – predávala. Obsah knihy je mimoriadne poučný. Celé generácie hradu a uchádzači o hrad navzájom bojovali, nenávideli sa, zabíjali sa...Nič nového pod slnkom a mesiacom dodnes. Výhľad do diaľav však stal zato. Osobitne je pôsobivý pohľad na iné hrady – Hanigovský, Šarišský, Kapušiansky, ktoré spolu s Plavečským a Staroľubovňanským tvorili na severe systém obranných objektov na obchodnej ceste z juhu do Pobaltia. Kedysi sa tadiaľ po obchodnej ceste okrem iného prevážal jantár a Kamenický hrad ako keby bol v centre tohto obranného systému. Trochu som na hrade pofantazíroval a predstavil som si, ako idú popod hrad kolóny obchodníkov v oboch smeroch. No keď som zreálnil svoj pohľad, tak pred nami boli dedinky v údolí Kamenica, Lúčka, Potoky a na vzdialených obzoroch mnohé ďalšie šarišské dzedziny. Už zhora bolo vidieť naše autobusy na miestnej farme. Dalo sa tu pojesť, vypiť a nakúpiť bačovské produkty, čo mnohí z nás aj urobili. Nám zostali ovčí syr, bryndza a korbáčiky. A tiež za asi 12 km prejdených po nádhernej šarišskej prírode pri výbornej ľudskej pohode.
Bola že to túra, Ten ležiaci obor, Vidíte to telo, Podišli sme bližšie, Kde leží Spiaci mních, Má všade samý znak, A na ňom tie diery Aj som za červenal, Len čo sme tu prišli, O mnohých odborne, A aké len ľudské, Keď som ja v tých dierach, Dali sme si odpich. Kázal Jožko Krajňák. Diery majú miery! Všeličo rozoznal. Rozmýšľali sme my, Ukľudnili sme sa, Zhora nás zdravila, Dočkal sa nás ešte, Kto že sa v nich kutrá? Na lúkach zelených, Aj skala Sokolia, Aj Kamenický hrad, Všetko to vyzerá, Ovčími bobkami, Na vrchu má sídlo, Každý z nás bol vďačný, Ako Kamasutra. Zdravo osviežených. Família orlia. Za ten krásny pohľad.
Takto sa pracuje v KPT Obsah z výkladu Jožka Krajňáka Včera cestou tam, prečítal som v našom buse prítomnom niekoľko iste užitočných info pre ilustráciu Keďže neboli sme spolu, dovoľujem si Tebe zaslať prepis tam hovoreného. Ďalšie iné informácie sú na mojej www.spiacimnich.sk Dnešný výlet bude iný ako asi dosiaľ. Pokúsime sa preniesť strojom času tisíc až desaťtisíce rokov dozadu a uvidieť tak prácu v umení dávnych civilizácii. Vo vonkajšej kamennej galérii sveta mýtov, čarodejov. démonov, bohov, mágie... Teda prenesieme sa cez pravek, starovek - tvorený jedinečnou skalnou kultovou svätyňou Spiaci mních a Sokolia skala - stredovekom na hrade Kamenica a súčasnosť s posedením na agrofarme Kamenica. Praveké aj neskôr stavby slúžili na spojenie démonov a bohov v akte plodnosti počas slnovratov a rovnodenností, čím zabezpečený bol kolobeh života s oslavou prírody a bytostí v magicko - démonickom období. Pre nás niektorých povera, pre nich viera. Dnešná realita a život v nej je výsledkom dávneho víťazstva bohov nad démonmi jeho prírodou, nad základným zmyslom života Nastalo to pred 10 000 až 8 000 rokmi. Dovtedy boli všetci rovní, neboli ríše, štáty... Zem bola preto Rajom. Démon Veľká Matka Dračica bol matkou prírody všetkého živého aj neživého. Uctievali to ženy ovládali mágiou - muži ku bohom. Symboly neboli zbožne uctievané, vymodlené, ale oslavované aj zábavným spôsobom. Účastníci pohanských obradov sa netriasli pred mocnými bohmi, démonmi, ale naopak: radosťou, veselosťou. jedlom, pitím, erotickými hrami dávali najavo Mocným silám, že svet patrí najmä im živým ľuďom a preto museli im slúžiť. Na ovládanie a život v spoločnosti slúžila všemocná mágia. Je to vlastne súbor činností, ktorých účelom je zmena reality iracionálnymi prostriedkami. Jej základom, jej snahou bolo ovládať nadprirodzené sily. Iste to fungovalo, pretože aj staroveké ríše a štáty Babylon, Mezopotámia, Grécko... aj Egypt, Rímska ríša v dobách predkresťanských, izolované aj v nej a istých formách niekde až dodnes... Uctievanie kameňov, balvanov a skál je prejavom po tisícročia trvajúcej duchovnej kultúry, ktorá v rôznych častiach sveta mala rôzne podoby. Megalaktická kultúra - z grec veľký kameň. Aj kultový bradlový komplex Spiaci mních má vo svojom vnútri "Bránu raja" slavobránu - jaskyňu obrátenú smerom ku slnku. Vtedy magická sila slnka - počas slnovratov a rovnodenností - oplodňovalo Zem ako matku. Tam na stenách a vnútri je veľké bohatstvo obrazov, kresieb a plastík s mytologickým významom. Postavy mužov, žien, detí, zvierat, vtákov... Všetky podoby ale nie sú dielom náhody. Tvar je zámerný a po generácie opracovaný ľudskou rukou. Je to dotvorená podoba, ktorú navrhla príroda. Podľa obrazov na skalách dnes vieme ako reálne vyzerali. Preto nemusíme sa hrabať v zemi a rozhadzovať ich pozostatky.Stačí len pozerať, lebo platí: " kto uverí aj uvidí" Priznávam, že na prvýkrát sa veľa vidieť a rozpoznáť nedá. Najčastejšie obrady: narodenie, vstup do života dospelých, povýšenie na čarodeja. Na skalách sú výjavy s tvorením života - úžasná kamenná kniha mýtov. V neopakovateľnej aj prírodnej galérii Spiaci mních uvidíte ľudí v radostných pozíciách života bez známok násilia. Naopak na stredovekom hrade budú hradby, zbrane pre intrigy, nepokoje, nájdené kamenné delové gule pre vojny. Ďalšie informácie podám pri: kameňolome, pred Spiacim mníchom, Golemom a Venuši na pahorku, Nosovej skale. Prajem Vám príjemné zážitky.
Dodávam: Perúnová jaskyňa, 17m, priechodná, na iniciačné účely Káblová jaskyňa, objavený kábel na ohnisku zohriaty pre osvetlenie pri hľadaní,. pred 70 rokmi - 35m Lonová jaskyňa , 47m Prieskum previedli a zakreslili: Janko Ducár a Tina Majerníčková, Speleoklub Šariš.
https://www.zonerama.com/TURISTIKAPO/Album/3197679 13.5.2017 Spiaci mních Kamenica , foto Tibor Czebe